Skinheads

0100013Ľudia radi rozprávajú veci, o ktorých nič nevedia – tento pocit už mám dlho. Dôkazom toho sú občas aj dialógy v odkazoch na tejto stránke. Ľudia proste nečítajú, len ďalej šíria svoje fantasmagórie, ktoré im povedal niekto v partii. Prípadne si ich oni uložili do svojej lebene a neskonale tomu veria. Okrem ľudí zo scény je tomu tak aj u štátnych orgánov, pretože u nich je každý „skinhead“ okamžite fašista. Bolestivé… A preto mi prišlo celkom vhod, keď mi Lukáš poslal v skratke popísanú históriu tohto hnutia (ak by ste mali záujem sa viacej dozvedieť napríklad niečo o hnutí Ska čI Reggae, neváhajte a vybehnite na stránku www.ska.sk – dosť to s týmto článkom súvisí a kto chce, dozvie sa tam mnoho). Snáď sa už potom nedožijem dialógu, ktorý som nechtiac odpočul v Doctorovom Rockshope v Martine. Rozprávali sa dvaja nabití, vyholení chlapci:

– Ty, počúvaj. Som počul, že vraj existujú aj nejakí skíni, ktorí nie sú rasisti…

– To je pičovina! Správny skin je jedine biely!

Ja viem, že tento text je skromný, neúplný a s chybičkami. Ak viete odkazy na fundovanejšie stránky, prípadne máte podrobnejší report, pošlite mi ho, rád ho zverejním.

HiraxHistória hnutia Skinheads (v skratke)

Hnutie skinheads sa začalo tvoriť v 60-tých rokoch minulého storočia v Anglicku. Tu sa stretli mladí robotníci alebo robotnícka kultúra s kultúrou černošských prisťahovalcov z Jamajky, ktorí hrávali svoj privezený štýl hudby reggae a ska v miestnych krčmách a hostincoch. Ako mladí a chudobnejší ľudia z robotníckych rodín navštevovali tieto krčmy a spolu sa zabávali s čiernymi Jamajčanmi tzv. Rudeboys. Natoľko si ich obľúbili, že ska si títo mladí ľudia osvojili. Rudeboys bola subkultúra prisťahovalcov z Jamajky, ktorí sa radi obliekali do čiernych oblekov a nosili čierne klobúky podobne, ako v štýle gangsterov. Takto sa začalo formovať hnutie skinheads. Pred vznikom skinheads tu existovala subkultúra tzv. Mods. Títo mladí ľudia mali záľubu v rýchlej jazde na skútri, soulovej hudbe a kvalitnom oblečení. Precíznosť v obliekaní a obľuba v klasických anglických značkách sa zachovala aj v neskoršom hnutí skinheads. Hnutie skinheads vzniklo ako odpor a protest proti dobru hlásajúcim hippies, drogám, voľnej láske atď. Protest naznačovali typickým robotníckym oblečením a tradičnými značkami obliekania (bundy značky Herington, neskôr letecké bundy pod ľudovým názvom bomber, tričká značky Fred Perry, košele Ben Sherman mikiny a svetre značky Lonsdale a nohavice Levis, na nohách tradičné robotnícke botky Dr.Martens) a samozrejme holá hlava a ich štýl správania – čiže „protest“ proti novodobej spoločnosti a každodenným tradíciam a stereotypu. Do kultúry skinheads patrí fandenie futbalu, pivu, tvrdý životný štýl, čisté, jednoduché oblečenie a hrdosť na svoju krajinu, rodinu a vôbec na seba. Za všeobecný vrchol tohto hnutia sa považuje rok 1969 (spirit of ’69). Skinheads sa objavovali na stránkach časopisov pre svoj životný štýl a na tú dobu šokujúcim image. V 60-tých rokoch nastala veľká vlna lacnej pracovnej sily, čiže prisťahovalcov z Pakistanu, čo samozrejme ako mladí ľudia z robotníckych rodín pociťovali na obmedzenosti získania práce. Pakistanskí prisťahovalci im brali prácu. Títo ľudia boli bezradní a tak sa začal tzv. paki-bashing, čiže mlátenie pakistancov a napádanie ich štvrtí. Aj napriek tomu, že skinheads vyšli z čiernej kultúry, paki-bashing okolo nich vytvoril rasistické fluidum, ktoré sa s nimi ťahá až do dnešných čias, aj keď mnoho skinheads neskôr paki-bashing odsúdilo. Samozrejme neznášanlivosť Pakistancov nebola len u mladých skinheads ale i u bežných obyvateľov Anglicka, ktorým títo prisťahovalci brali prácu. Praví skinheads teda na počiatku neboli a nie sú vôbec fašistickí a rasistickí. Ich členmi sa mohli stať rovnako belosi, ako aj černosi. Dôležitý bol len robotnícky pôvod. Symbolom tejto tolerancie a jednoty medzi belochmi a černochmi je čiernobiela šachovnica. Tento motív sa často objavuje na obaloch ska skupín (napr. Specials alebo Selector). Tie vydávali dnes už legendárne hudobné vydavateľstvá Trojan Records a Two Tone. Neoficiálny historik hnutia skinheads Roddy Moreno: “Žiaden Skinhead nemôže byť rasista. Bez jamajskej kultúry by Skinhead neexistoval. Bola to ich kultúra zmixovaná s britskou kultúrou pracujúcej triedy, ktorá spravila skinheads tým, čím je”. V 70-tych rokoch nastal úpadok tohto hnutia, ktorý netrval dlho. V roku 1979 ovládlo britské ostrovy nové hnutie punk čiže i oživenie hnutia skinheads. Skinheads našli v punku to čo v ska a raggae. Navštevovali punkové koncerty a to najmä koncerty politicko-proletárskej kapely Sham 69. Skinheads prišli ešte s šokujúcim výzorom – vlasy ostrihané na kožu, nášivky typu Umon Jack a Made in England. Konzervatívni skinheads tzv Teddy Boys, nepriali túto novú vlnu skinheads do svojich radov. Nastali menšie šarvátky v mestách medzi punx, skinheads a Teddy Boys. Novú vlnu skinheads v punkovom hnutí môžeme považovať za základ hnutia Oi!. V roku 1979 sa sformovala nová vlna punku-Oi!. Je to pravá tvár punku – bez pretvárky, drog a veľkého biznisu. Oi! je ale aj spojením punks a skinheads v jedno hnutie. Čiže United. Oi! je vlastne zmiešanina punk-rocku a ska. Pri jej zrode stáli Cockney Rejects so svojim songom „Oi!Oi!Oi!“, podľa ktorého dostal celý štýl meno Oi!. Je to i tradičný pozdrav robotníkov v Anglicku.

V tomto čase sa však udiali veci, ktoré najviac ublížili hnutiu skinheads a vrhli naň zlé svetlo, ktoré pretrváva až dodnes. Britské politické strany ako British Movement a National Front začali verbovať skinheads do svojich radov. Politickí propagandisti chodili na koncerty, kde rozdávali letáky so sľubnými rečami, na ktoré naleteli najmä nevzdelaní skinheads. Vznikli prvé kapely podporujúce tieto politické strany a hnutie Oi! sa rozdelilo. Neonacistickí skinheads opustili Oi! scénu, aj keď až dodnes si niektorí z nich takto hovoria a používajú toto slovo. Oi! nikdy nič nemalo s nijakou štátnou politikou a smer, ktorý si zvolili neonacistickí skins sa súhrnne nazýva „White power“. Patria sem rasisti, fašisti, nacisti, národný socialisti a vôbec všetci, čo až na oblečenie, nemajú so skins nič spoločné. Ako dôkaz platí aj staré skinheadské heslo: „Never žiadnemu politikovi!“. Ako protest a odozva na fašizoidne ideály neonacistov, ktorí sa odtrhli od skinheads vzniklo v USA v roku 1986 S.H.A.R.P. (Skinheads proti rasovým predsudkom). Títo skinheads sa hlásia k tradičným skinheads – nerasistickým a apolitickým. Nie sú na strane ľavice ani pravice. To sú pravi skinheads.

Ako skoro každé hnutie sa rozdelí na iné názory, idei, tak i skinheads si vytvorilo rôzne podtituly. Je tým i R.A.S.H (Red and anarchist skinhead). Sú to ľavičiari. Možu byť anarchisti, komunisti a socialisti. Slovo Red má však v prípade skinheads v západných krajinách význam antifašistický / antinacistický. U nás je toto slovo spojované so socializmom.

Kapely, ktoré patria k skinheads hnutiu a ktoré vznikali počas ich vývoja, tak ako som spomínal z Oi! kapiel je to: BLITZ, ANGELIC UPSTARTS, COCKNEY REJECTS, COCK SPARRER, INFA RIOT, 4 SKINS, BUSINESS, SHAM 69, LAST RESORT, GONADS, či SECTION 5. Spievali o chľaste, zábave, každodennom živote, o futbale atď. Zo ska skupín to boli MADNESS, THE SPECIALS a THE SELECTER. Samozrejme, prešlo už niekoľko rokov a hnutie punks a skins sa rozširilo po celom svete a kapiel vzniklo neuveriteľné množstvo.

Lukáš (po Hiraxovej úprave)