Miroslav Dolejší

0100015Blahobyt, zábava, nuda alebo koniec našej civilizácie?!

Ak ma niečo v poslednej dobe zaujalo, tak to bol tento rozhovor. Nejak podveme sa u mňa zbiera čoraz väčší pocit, že sa v tejto dobe stávame zajatcami niečoho, čo nie je hmatateľné a nie je to vidno. A tento rozhovor to u mňa len silno umocnil. Sme v systéme potreby kúpiť si byt – musíme si zobrať hypotéku, potom sa musíme nutne zamestnať a potom sa každý deň modlíme, aby sme neprišli o prácu, pretože môžeme zostať na ulici a ak nám nepomôžu najbližší, zistíme, že nám nemá kto pomôcť. Musíme pracovať, pracovať a pracovať, pretože musíme zaplatiť haldy mesačných splátok, ktoré nám tento kapitalistický systém požičal a my musíme vracať a to aj s úrokmi. A potom zisťujeme, že vôbec nežijeme, pretože chodíme domov večer o siedmej hodine, manželky sa na nás hnevajú, deti sa na nás tešia, ale už musia isť spať a to najvzácnejšie čo máme – ŽIVOT – nám preteká cez prsty. Potom dostaneme nejakú chorobu, ale už je neskoro. Zomrieme a zistíme, že sme nežili svoj život (kto má chuť, čítajte môj román “Raz aj v pekle vyjde slnko”, tam som vložil veľkú časť mojich myšlienok. Postupne ho uverejňujem na tejto stránke, nájdete ho v hlavnom menu – posledný śuplík). Žijeme čoraz viacej konzumne, nakupujeme ako kobylky veci, ktoré vôbec nepotrebujeme a ktoré vydržia o polovicu menej ako tie isté vyrobené pred 50-timi rokmi (len a len kvôli tomu, aby sme si kúpili rýchlo nové, veď niekde v krajine tretieho sveta sa nájde nejaká lacná pracovná sila, kde sa to vyrobí za pár halierov – a drvivý zisk z predaja výrobku sa vrazí do mena a reklamy firmy), reklamy nám vybíjajú posledný kúsok zdravej súdnosti (všimnite si, ako každá spoločnosť príjde v určitom časovom slede vždy s o niečo lepším výrobkom – “Nová Jar” – zaručene najlepší odmasťovací prostriedok v tomto čase na svete! Kupujte! – A pritom na umytie riadu Vám stačí obyčajný najlacnejší čistiaci prostriedok a teplá voda…), logá a reklamné slogany na nás útočia z každej strany a my sme iba potácajúce bábky konajúce niečo, čo vlastne nechceme, ale robíme to. A potom idete ulicou a billboard na Vás kričí “Dáme Vám krídla!”… Groteskne smutné. Začal som v poslednej dobe trošku viacej rozmýšľať nad mojim životom. Jem diametrálne menej mäsa, viacej zeleniny a ovocia, pozerám sa čo hádžem do košíka, večer si miesto televízie prečítam nejakú knížku, proste začínam sa pozerať na tento svet inými okuliarmi. Snažím sa byť čo najviac milý k ľuďom okolo seba a pozornejší. Ak vám tento článok niečo povedal, napíšte do odkazov. A keď sme už pri ňom a pri tejto úvahe, napadá ma, prečo súčasné punk kapely stále spievajú o pive, ženách, MHD, psíkoch atď, keď je tu kopec vecí, ktoré nie sú dobré… A poslednou vetou sa chcem omluviť autorovi rozhovoru Jozefovi Lukymu, že som tento jeho článok uverejnil bez jeho vedomia. Žiaľ, nemal som kontakt. Snáď mi bude odpustené. Majte sa krásne a slobodne, zdraví Vás Hirax (17.5.2007)

Slovenská verejnosť pozná bývalého politického väzňa z rokov 50-tych a normalizačných MIROSLAVA DOLEJŠÍHO najmä ako autora Analýzy 17. novembra 1989. Analýza zamatového prevratu vyšla v niekoľkých svetových jazykoch a v českej a slovenskej mutácii v náklade približne 220 000 výtlačkov. Analýza na dlhý čas ovplyvnila politické myslenie obyvateľov bývalého Česko-Slovenska tým skôr, že všetky zásadné konštatovania tejto práce politický vývoj iba potvrdil. Miroslav Dolejší, potomok starého českého šľachtického rodu katolíckej orientácie, žije dodnes v Prahe. I napriek tomu, že komunistické koncentračné tábory jeho zdravie značne podlomili, duchovne je stále svieži. Avšak rozhovory pre médiá už takmer neposkytuje. Napriek tomu před časom odpovedal na niekoľko zásadných otázok.

Ako by ste stručne zhodnotili súčasnú medzinárodnú politickú situáciu?

Miroslav Dolejší: – Aby som mohol naozaj stručne a zrozumiteľne zhodnotiť medzinárodnopolitickú situáciu, čitatelia by museli poznať dejiny Európy posledných dvesto rokov a podrobnosti vývoja medzinárodných vzťahov od roku 1985, v čase nástupu Gorbačova. Situácia je v podstate tragická. Likvidáciou alebo stiahnutím boľševizmu z obehu svetového politického diania bol súčasne stiahnutý aj kapitalizmus v podobe posledných 250-tich rokov a nahradený monetarizmom, ktorý už nepredstavuje národný kapitalizmus. Komunizmus a kapitalizmus boli demontované ako dve bipolarity brániace zjednoteniu sveta. My sme sa po roku 1985 ocitli v procese zjednocovania sveta do jednej veľkej ríše pod jednou jedinou vládou. Tento proces už prebieha 45 rokov vznikom a fungovaním OSN, UNESCO, MMF, Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, G7 atď. To sú všetko prvky svetovej byrokratickej vlády. Týmto sa ale USA ako predstaviteľ unitárnej svetovej vlády ocitli v takmer katastrofálnej situácii. Každý štát, národ či veľmoc boli zvyknuté mať svojich zreteľných protivníkov, ale zároveň aj svojich spojencov. A naraz sa celý svet ocitol vo vákuu, v ktorom sú Američania, OSN a viac nik. Táto situácia však nevznikla spontánne – je výsledkom cieľavedomých zmien, prebiehajúcich za posledných 50 až 60 rokov minimálne, a metód a prostriedkov, ktoré určovali politiku 20. storočia. Mám na mysli najmä známe tézy Bertranda Russela, v ktorých hovorí, že hromadnými zbraňami budúcnosti sú nevyliečiteľné choroby. Prechodná fáza atómových, vodíkových a iných radiačných zbraní končí. Aj to bol dôvod, prečo veľmoci zrušili spomínanú polaritu. Vybudovaním SDI, na ktorom sa podieľajú aj Rusi, sa stal útok pozemnými raketami nezmyslom. Akonáhle infradetektory zaznamenajú, že sa plní tretí stupeň pohotovosti na šiestich základniach, rozmiestnených na veľkom území, tak je jasné, že sa chystá strategický úder – pričom druhá strana má minimálne 50 minút času na protiúder. K týmto zmenám došlo na rozhraní 60-tych a 70-tych rokov.

V 40-tych rokoch nášho storočia prišlo k ďalšej vážnej zmene prostriedkov vedenia vojny, spočívajúcej v náhrade typov zbraní vývojom chemických, bakteriologických, genetických, psychotechnických zbraní, ktoré sú schopné manipulovať celými svetadielmi a národmi. Svojou účinnosťou nahrádzajú atómové zbrane a zároveň majú pred nimi jednu obrovskú prednosť – nie sú totiž viditeľné. Politika používajúca práve tieto prostriedky sa taktiež stáva anonymnou. Do polovice dvadsiateho storočia boli vždy vlády zodpovedné za použitie prostriedkov hromadného ničenia. Dnes už nie. Vďaka novému typu zbraní sa vlády môžu uchýliť do anonymity, čo zásadne mení aj charakter politiky. Obrana voči nej je veľmi náročná, ale možná. Útok už nie je iba materiálnej povahy: je vedený najmä proti prirodzenosti človeka. Integrácia sveta do jednej jedinej ríše znamená zrušenie štátu, právneho systému a úplné duševné podriadenie človeka. Preto klasické politické metódy, uplatňované v 19. – 20. storočí (revolúcie, prevraty) už dnes neplatia a ľudia sú manipulovaní dezinformáciami. V dôsledku anonymity svetovej politiky prišlo k ďalšej významnej skutočnosti – vlády štátov sa stali bezcennými, stratili zmysel. V dôsledku toho veľa dnešných ľudí nerozumie súčasnej politike, pretože nepochopili, že sa vytvoril nový mocenský trojuholník: finančný kapitál, tajné služby a zločinecké organizácie. Všetky vlády sú tomuto trojuholníku anonymne podriadené. Ktorákoľvek súčasná politická strana kdekoľvek na svete môže mať za sebou demokraticky dve tretiny národa a vôbec jej to nepomôže – tých pár poslancov, ktorých pošle do parlamentu, si táto lobby kúpi alebo ich zničí. Nechá si tam zvoliť ľudí, ktorých bude sama platiť, a tí budú robiť, čo ona chce.

Dôsledkom toho je i to, že programy všetkých politických strán sú veľmi neurčité. Preto môže existovať aj dvesto politických strán s názvami liberálnodemokratická alebo demokraticko-liberálna. Toto je stav, v ktorom sme sa ocitli. Ostala nám len snaha brániť, čo nám je najbližšie – rodičov, ženy, rodiny, svoju obec, zem. Je zrejmé, že autori politických koncepcií zjednocovania kontinentov sa dopúšťajú mnohých chýb. Ich koncepcia je príliš racionálna a materialistická. Neberú do úvahy metafyzický aspekt ľudskej existencie a zaobchádzajú s človekom ako s programovateľným elementom. Do istej miery ním aj je, ale len v oblasti materiálnej. Aj preto mohla vzniknúť Vlastenecká fronta v Čechách a Slovenský národný front na Slovensku…

 

– Vaša odpoveď je zaujímavá, no trocha abstraktná. Môžete byť konkrétnejší?

Dolejší: – Medzinárodná situácia je tragická najmä pre omyly jej tvorcov. Američania ako svaly Veľkej Británie sa dostali do situácie, ktorú nie sú schopní zvládnuť. Zdanlivo porazené Rusko využíva svoju pozíciu a neangažuje sa, iba varuje. Medzinárodná politika sa neustále blíži k patovej situácii, a to je horšie, akoby sa približovala k politickej kríze chápanej v zmysle 20. storočia. Riešenie v podstate neexistuje: ak systém vyčerpal možnosti vnútorných zmien, zaniká. Patová situácia nie je daná iba krízou politickou, vojenskou, surovinovou alebo natálnou, ale aj tým, že architekti svetovej politiky precenili možnosti racionalizmu a materializmu a prehliadli najdôležitejší fakt, človeka. Rusom bolo dovolené stiahnuť sa zo svetovej politickej scény, boli uvoľnení z úlohy druhého pólu napätia, v ktorom sa ešte dalo manévrovať. Avšak unitárne veľmocenské postavenie USA žiadne manévrovacie možnosti neposkytuje. Svetová vláda bez exekutívy nemôže existovať. Zdá sa, že menšie národy odmietajú patronát USA. V Somálsku napr. USA nezvíťazili, čím sa presvedčili, že celý gigantický západný konzumný systém sa ocitol v hlbokej kríze.

Západný svet nie je schopný konkurovať Ázii. Aby si vytvoril možnosti konkurencieschopnosti, musí si nájsť vo svete oblasti, ktoré poníži na veľmi nízku sociálnu úroveň (napr. ašpirácie USA v Mexiku v súvislosti s naftou). Manažéri západného typu jednoznačne smerujú k ideálu vyrábať lacnejšie, aby mohli konkurovať Japonsku alebo – Číne. Nepochopili však, že ľudia nie sú iba konzumenti, ktorí chcú lacnejší tovar, a práca nie je len činnosť za mzdu. Prehliadajú aspekty psychologické, mravné, duchovné. USA pokorili Latinskú Ameriku, Európu, donútili Nemecko a Francúzsko, aby odmietli poskytovať svojmu poľnohospodárstvu dotácie, v dôsledku čoho sa likviduje, a Spojené štáty a Ázia expandujú do Európy lacný tovar. Takto prostredníctvom zjednotenej Európy smerujú Američania k znižovaniu sociálnej úrovne v Európe a prenášajú na ňu ťažisko lacnej pracovnej sily. To isté aplikujú štáty západnej Európy na východnú.

Existuje vysvetlenie svetového vývoja prostredníctvom dvoch koncepcií. Jedna je euro-ázijská a druhá atlantická. Do akej miery kladiete význam týmto vysvetleniam?

Dolejší: – Tieto teoretické názory sú prípustné a majú dokonca kardinálny význam. Prijímam ich aj ja, ale neprikladám im vysvetľujúci význam. Žiadny ľudský názor nemôžeme považovať za úplný. S touto výhradou pristupujem ku každej filozofickej a geopolitickej koncepcii, a tým i k tomuto rozčleneniu. I napriek tomu sa však domnievam, že v rozsahu týchto koncepcií možno chápať súčasný vývoj. Aspoň tak, že pomôžu pochopiť tie najzákladnejšie princípy, na ktorých sa naša súčasnosť vyvíja.

 

– Svojho času navštívil ČR americký spisovateľ A. Hailey. Vyjadril veľké znepokojenie, až strach z možnosti používania laserovej a počítačovej techniky na veľmi hodnoverné falšovanie papierových peňazí, a tým na devalvovanie svetových mien. Môže tento fenomén zmeniť súčasný pomer síl vo svetovej politike?

Dolejší: – Áno, môže. To je zmysel súčasnej politiky.

 

– Ak by ste sa zamysleli nad všeobecnými príčinami mravného a politického úpadku Európy na sklonku 20. storočia, v čom by ste nachádzali hlavnú príčinu tohto stavu?

Dolejší: – Príčiny sú fatálne. Pre jednoduchosť sa odvolám na dielo Oswalda Spenglera Zánik Západu. Domnievam sa, že jemu sa podstatu veci podarilo vyjadriť najvýstižnejšie. Každá civilizácia v ľudských dejinách má vymedzenú časo-priestorovú pôsobnosť. Každá civilizácia trvá 3 až 5 tisícročí a tento interval sa neustále skracuje. Naša západná kresťanská civilizácia začala existovať až po rozpade Ríma, dosiahla svoj vrchol, rozmach a vyspelosť medzi 9. – 13. storočím, a potom nastal úpadok. Civilizácia začína tým, že nad poľom sa vztýči hrad, v ktorom sídlia bojovníci. Pod hradom sa zakladajú osady. Ich obyvatelia môžu v pokoji obrábať polia. Vedia, že bojovníci ich chránia. Za to im sedliacky ľud odovzdáva desiatky. V blízkosti hradu stojí kostol ako symbol šírenia duchovného a mravného bohatstva tohto ľudského spoločenstva.

V druhej fáze vznikajú mestá. Z nadbytku výroby vzniká potreba obchodu a s ňou i iná vrstva ľudí. Obchodník nahradí šľachtica. Opitý intelektuál nahradí duchovného a výrobcov úžitkového tovaru nahradí proletariát.

Posledná fáza – úpadková: moci v štáte sa zmocní ľud. A ľud má len tri túžby – nič nerobiť, žiť v blahobyte a zabávať sa. To je materializmus, socializmus. To sú republiky, socializmus a liberalizmus. Pokiaľ bola Európa veľká, mala kráľov, šľachtu, vojvodcov, bojovala a napredovala. Jej úpadok začal tým, že prestala napredovať! Takmer všetky zmeny v civilizácii sa uskutočňujú katastrofami. Preto sú príčiny úpadku fatálne, mimo nás, sú axiómami. Ťažko ich môžeme filozoficky definovať, určovať a determinovať, ale vieme, že sú. Zaznamenávame počiatky toho, čo nazývame vznikom civilizácie 5 tisíc rokov pred Kristom v Egypte, a o tom, čo bolo predtým, nevieme nič. Vieme presne, že Egypťania stavali pyramídy, ale nevieme, ako to robili a prečo to robili. No rímska a grécka kultúra bola úplne iná. Stavali chrámy úplne inak, židovská kultúra je tiež úplne odlišná. Iná je i kresťanská. Každá vznikla nezávisle od inej. Stavby sú celkom iné, národy sú iné, rasy sú iné a nie je to dielo človeka. Človek nemá právo zrušiť rasu a národ. Nie sú jeho dielom. A v tom sa mýlia tí zo svetového establishmentu, čo dnes chcú mať svetovú ríšu a vládnuť. To je jednoducho neuskutočniteľné.

 

– V kontexte toho, čo ste doteraz povedali, je zrejmé, že pre súčasné politické, duchovné, ekonomické a iné aspekty vývoja spoločnosti majú svoj význam masovokomunikačné prostriedky. Aký máte názor na masmédiá a ľudí okolo nich?

Dolejší: – Jestvuje veľa metód a prostriedkov psychomanipulácie, verejných i utajovaných, ale k najrozšírenejším a najúčinnejším patrí televízia. V záplave jej programov je ukryté nebezpečenstvo konca kultúry. Pod vplyvom televíznych programov sa stávajú z ľudí povrchné bytosti, ktoré koketujú s pseudopocitmi a pri nezmyselných činnostiach a triviálnostiach zmätene prešľapujú na mieste. V intenciách programov New Age a New World Order dotancuje ľudstvo s idiotským úsmevom k priepasti svojho zničenia. Obávam sa, že Amerika nám môže byť živým príkladom – je na najlepšej ceste k najnákladnejšiemu svetovému kultúrnemu experimentu: totálne sa stotožniť s umelou kultúrou. Americká vášeň pre televíziu (ktorá už samozrejme nie je iba jej privilégiom) priniesla svetu perverzné ovocie. Amerika začala televíznu epochu, jej filmová a televízna produkcia sa exportuje do celého sveta, ktorý majorizuje. Televízne šialenstvo nie je iba pokusom zlovoľnej vlády či hrabivého korporačného štátu zaviesť znova prastarý trik zvaný “chlieb a hry“. Problém tiež nespočíva v tom, že by vláda ponúkala v televízii iba zábavu, ale v tom, že televízia prezentuje všetky programy ako zábavu. Dnes televízia mení všetky dôležité verejné udalosti na brak.

Vo všetkých významných oblastiach sa dnes slovo nahrádza obrazom ako základ programu. Z toho vyplýva, že vďaka televízii sú zbytočné metafory myšlienok. Vytvárajú sa metaforizované obrazy. Napríklad nielen v Amerike by v súčasnosti nemohol byť do vysokej politickej funkcie zvolený obézny či inak neestetický človek, pretože nevyzerá v televízii dobre a nepríjemný vzhľad bez námahy zatieni všetky hlbokomyseľné názory, i keby ich títo ľudia predniesli. Myšlienky sú pre politický úspech nezaujímavé. V televíznej epoche nejde ani tak o to, či s nejakým politikom súhlasíme alebo nie, ale o to, či je sympatický alebo nie. Preto po prevrate 1989 vtrhlo do politiky toľko profesionálnych hercov, spevákov a vôbec komediantov a ich výber pre dalšiu fázu zaručuje práve tento efekt.

 

– A ako sa v tejto súvislosti pozeráte na televízne spravodajstvo?

Dolejší: – Naň sa vzťahuje v podstate to isté, čo som už hovoril v predchádzajúcej odpovedi. Televízne spravodajstvo je podávané ako show. Hlásatelia a hlásateľky patria k najlepšie vyzerajúcim ľuďom podľa súčasnej módy. Žiadny z príbehov, ktoré rozprávajú, nepripraví diváka o viac ako 45 sekúnd, ale súvislosti a nadväznosti neustále padajú za obeť vizuálnemu dojmu. V spravodajskej televíznej show sú vlastné informácie okrajové. Dôležité je tempo, stupeň popularity moderátora, príjemná dôvernosť hovoriaceho. Televízna spravodajská show znamená zábavu, umelý, starostlivo zinscenovaný svet, množstvo efektov, ktorých cieľom je vyvolať v divákovi smiech či plač, prípadne ho vydesiť. Mohli by sme sa domnievať, že 30 minút zlomkovitých obrazov biedy a utrpenia vytvára dostatočný odpor k televízii na celý mesiac. To je však omyl – fascinácia je dokonalá, na druhý deň divák zapne televízor opäť, pretože dobrú show vie oceniť.

Televízna show sa stáva najpresvedčivejším príkladom a metaforou celej komunikácie. To, ako televízia predstavuje svet, sa stáva pre ľudí vzorom toho, ako by mal svet byť správne predstavovaný. Aj noviny sa stále častejšie robia tak, aby u čitateľa vyvolali pocit, že sa pozerá na televíznu obrazovku.

Univerzity potom horlivo udeľujú čestné diplomy televíznym a filmovým hviezdam, ktoré sa neskôr musia zúčastňovať na ďalších slávnostiach pri príležitosti ukončenia štúdia a pred absolventmi hovoriť o veciach, o ktorých nemajú ani tušenia. To však vôbec neprekáža, v kultúre, kde sa preslávi každý, kto sa aspoň raz mihol v televízii, je úplne zbytočné rozlišovať medzi zábavou a všetkým ostatným. Preto i (naši) politici tak radi vystupujú v televíznych programoch, ktoré nemajú s politikou nič spoločné. Rovnako ako v televíznych reklamách nie je dôležitá kvalita výrobkov, ale zapôsobenie na konzumenta, tak televízia oslobodzuje politikov od seriózneho obmedzovania sa iba na politickú arénu. Politici sa dnes vynárajú všade bez toho, že by sa to považovalo za komické, nevhodné a nemiestne.

Jednoducho celý svet sa stal javiskom a do politickej terminológie prenikli termíny javiskového zákulisia a réžie. Televízia nesprostredkúva divákovi iba informácie. Stala sa filozofiou verejného diania, je schopná zmeniť celú kultúru tak, ako to svojho času dokázala kníhtlač. V televízii sa všetko zdá dosiahnuteľné, jednoduché, konkrétne a predovšetkým zábavné. A preto sa Amerika ako prvá kultúra na svete ocitá v nebezpečí, že sa doslova ubaví na smrť.

 

– Novinári zvyknú dávať verejne známym osobnostiam otázku, týkajúcu sa najvýznamnejšieho komunikačného prostriedku – slova. Aké je vaše slovo o slove?

Dolejší: – Žijeme vo svetoch vytvorených zo slov. Akonáhle človek vystúpil zo seba, opustil svoj jediný skutočný vnútorný svet, jediný svet istoty a významu, preložil svoj význam do slov, ale nenašiel ho v nich. Zoskupovaním slov možno vytvoriť ľubovoľné množstvo svetov a životov. No v každom z nich chýba niečo, čo sa nedá nahradiť slovom – ono nepostrehnuteľné, neviditeľné, čo spočíva hlboko v duši každého z nás a čo jediné dáva zmysel životu a svetu. Pretože ľudia zradili svoj vnútorný svet a vstúpili s jasotom do sveta slov, zaslúžia si dramatikov, spevákov, hercov a klaunov ako svojich vládcov.

Svet slov nemá zmysel, je cudzí, ľahostajný a žalostný. Všetky zákony majú platnosť iba vo svete slov – mimo nich neexistujú. Preto ľudia dostávajú ľudské práva i hromadné vraždy súčasne. Na slovách je založená i politika. Čím je zradnejšia, tým väčším počtom slov oplýva, človek, ponorený do svojej slabomyseľnosti, vyvrhuje záplavy slov. Takmer všetci zamatoví revolucionári dostali hromadne slovné hnačky. Avšak svoje najväčšie tajomstvá prežíva človek mlčky a sám. No túžba po svetovláde si vynucuje ovládnutie myslenia ľudí, a preto im bol vnútený svet zostrojený zo slov. Činy nahradili slová a hovoriť sa stalo živobytím. Rozprávanie sa stalo spoľahlivým spôsobom získavania bohatstva a moci.

Najväčším bohatstvom národa je jedinečnosť každého z ľudí. Zglajchšaltované slová túto jedinečnosť odstraňujú. Štát si znemožňuje použitie jediného zdroja svojej moci, ktorá je v jedinečnosti každého občana.

 

– V jednej zo svojich úvah hovoríte o súvislostiach medzi Pražskou jarou 1968 a zamatovým prevratom 1989.

Dolejší: – V rokoch 1945-1947 vypracoval L. Berija pre Stalina koncepciu politického ovládania Strednej a východnej Európy, podľa ktorej vláda nemala byť otvorene zverená komunistickým stranám, ale diktatúra mala byť krytá koalíciami strán združených v tzv. národných frontoch. Plán zahŕňal tiež infiltráciu cirkví a všetkých ostatných spoločenských (i nepolitických) organizácií, spoločností, financií, bánk, priemyslu atď. Stalin však tento plán neakceptoval. Začiatkom 60-tych rokov, v čase Brežnevovej vlády, vypracovala skupina asi 12 vysokých dôstojníkov KGB analogický plán, ktorý v podstate vychádzal z Berijových predstáv. Tento plán sa podrobne konzultoval v USA a uskutočňuje sa asi od roka 1967. U nás ho vyskúšali v roku 1968, pričom bol zároveň použitý ako zámienka pre sovietsku vojenskú okupáciu. Jeho pokročilá realizácia je zrejmá z udalostí odvíjajúcich sa od roka 1985 nástupom Gorbačova. Dnes už sa však neuskutočňuje len vo východnej a strednej Európe, ale bol akceptovaný pre takpovediac celý svet.

Z tohto hľadiska treba chápať aj kontinuitu medzi rokom 1968 a 1989 v Česko-Slovensku. August 1968 bol aj s jeho predohrou obyčajný politický podvod. Všetko smerovalo k pripraveniu podmienok pre vojenské zámery Sovietov obsadiť Česko-Slovensko. Rozprával som sa s viacerými profesionálnymi vojakmi, a tí moju domnienku potvrdili. Upozornili na skutočnosť, že napríklad pri obsadzovaní Prahy okupanti použili transportéry, čo je pri dlažobných a uličných pomeroch v Prahe dosť absurdné. A takýchto “zaujímavostí“ je viac. Rusi mali záujem vyrovnať demarkačnú čiaru medzi Východom a Západom, medzi NATO a Varšavskou zmluvou.

Kontinuita s rokom 1968 spočívala v roku 1989 na dohode, o ktorej som písal v Analýze 17. novembra 1989.

 

– Tu sa natíska otázka vášho vzťahu k Charte 77 a k Václavovi Havlovi.

Dolejší: – K Havlovi nemám žiadny osobný vzťah. Komunisti pri hľadaní spôsobu demontáže režimov v komunistických štátoch museli vytvoriť organizáciu, ktorá bude schopná pristúpiť na kompromis v deľbe moci medzi nimi a nejakou predstieranou opozíciou. Samozrejme, nemohli to byť väzni z 50-tych rokov, pretože s nimi kompromis nie je možný. To je vylúčené! Nie preto, že by títo ľudia chceli pomstu, ale z prostého ľudského inštinktu, že po akýchkoľvek zločinoch musí nasledovať trest. To nie je vec osobnej nevraživosti, to je vec morálneho princípu, na ktorom stojí a padá akákoľvek existencia ľudstva. Väzni z 50-tych rokov by nikdy nepristúpili na kompromis, na ktorý pristúpila Charta. Išlo o to, ako nahradiť starý klasický spôsob výkonu moci iným spôsobom, teda tým, čo sa dnes nazýva demokracia. Avšak namiesto nej prišla plutokracia. Vytvorila sa tu veľmi úzka vrstva neobyčajne bohatých ľudí, ktorí transformujú svoju finančnú moc do moci politickej. Tieto techniky a prostriedky boli skúšané 15 rokov v JRD Slušovice.

Charta bola organizáciou, ktorá bola vytváraná ako opozičná, aby raz, ak to bude potrebné, prevzala moc. Počas celej svojej existencie tvrdila, že nie je opozíciou, že chce len dialóg s vládou a dodržiavanie socialistickej zákonnosti. Naproti tomu komunistická propaganda tvrdila, že Charta je opozičná organizácia, ba dokonca protištátna a chce zvrhnúť komunistickú moc. Po roku 1989 sa interpretácia týchto dvoch pohľadov zmenila. Charta začala tvrdiť, že bola opozíciou, usilujúcou sa o politické zmeny, čiže prevzala argumentáciu pôvodnej komunistickej moci. Podľa môjho názoru bol tento postup vopred vypracovaný.