Ani tie hovná už nie sú čo bývali…

0100038Po nakrucani na Sirokej vezi som navstivil chatara na Zbojnickej chate. Ohen z petrolejovej lampy presvetloval pohare s cervenym vinom a prebudzal davne spomienky od spolocnych vynasok vecernou dolinou az po jarne lyzovacky na Svistaku.

O polnoci sa na rad dostali vazne temy. Od kalamity a vizie novych Tatier sme presli az k zmenam v spolocnosti. Po jej kritike si chatar vzdychne: “Ved uz ani tie hovna nie su, ako byvali.” Na moj udiveny pohlad nastvato odpoveda: “Ked sa vonku latrina naplnila, posypal som jej obsah biologickym pripravkom, ktory za dva mesiace tu kopu rozlozil. Posledne roky vsak to iste mnozstvo trva dva razy tolko!!!”

Pamatam si, ako sme spolu tieto zachody stavali. Jeden turisti pouzivali a druhy bol zamknuty, lebo sa jeho obsah prave rozkladal. Po naplneni sa ich uloha vymenila.

Chatar pokracuje: “Pamatas na chlieb zo Smokoveckej pekarne? Ten vydrzal makky len par dni. Otvorene mlieko skyslo za den. A dnes?” Pomaly mi zacina dochadzat, kam mieri. Potravinarsky biznis so svojimi rozvinutymi technologiami spracovania a konzervovania nas prepchava podozrivymi E – ckami, aby si zabezpecil co najvyssiu trvanlivost vyrobku. A E-cka si taktiez prerazia cestu do kazdodenneho produktu nasho Ludskeho tela. Pri tychto uvahach som podvedome prestal zut vecne makku babovku, ktoru som na chatu priniesol z hypermarketu Lidl, rozmyslajuc nad tym, ci vobec nejake vedecke laboratoria vo svete systematickejsie skumaju to, na co prisiel chatar. Pri debate ako reaguje nas organizmus na tuto pomalsie rozlokladajucu sa zmes toxinov v nasom tele uz idem radsej spat!

Rano prsi. Schadzam dolinou, tesim sa do Smokoveckej pekarne. Kupim si na ranajky tie tradicne rozky, ktore sme kedysi davno vynasali na Zbojnicku. Na moj udiv pekaren zrusili. Ludia vraj radsej kupuju trvacnejsie pecivo z hypermarketov… Mozno by bolo dobre, aby si kazdy postavil vlastnu latrinu, aby sa sem tam do nej pozrel a zamyslel sa nad tym, preco tie jeho produkty uz nie su take ako byvali…